Používanie čističky vzduchu je vhodné nielen v domácnostiach, ale aj na pracoviskách a v ďalších verejných priestoroch, ako sú školy, škôlky, hotely, reštaurácie, toalety, kancelárie, čakárne, ordinácie, lekárne atď.
Dospelý človek spotrebuje denne približne 20 000 l vzduchu, avšak len 2 l tekutín a 1 kg jedla. Napriek tomu máme zriedkakedy rovnaké požiadavky na kvalitu vzduchu, ako máme na kvalitu jedla alebo nápojov. Keďže moderný človek trávi viac ako 80 % času v uzavretom priestore pracoviska či domácnosti, dýchať čistý a zdravý vzduch by malo byť prirodzenou túžbou každého z nás. Znečistený vzduch môže narobiť problémy aj v tom najodolnejšom organizme. Medzi najčastejšie zdravotné ťažkosti zapríčinené škodlivinami z ovzdušia patria problémy s dýchaním, únava, pálenie očí, alebo nepríjemné bolesti hlavy. V horšom prípade môže znečistený vzduch prispieť aj k prepuknutiu rôznych alergií, alebo astmy. V interiéroch spôsobuje obmedzené prúdenie vzduchu niekoľkonásobne väčšie znečistenie vzduchu ako v exteriéri. Počas svojho života priemerný človek strávi 80 – 95% svojho času vo vnútorných priestoroch budov – 62% doma, 25% v práci, škole, administratívnych budovách a približne 8% v dopravných prostriedkoch.
Spĺňajú vnútorné priestory budov zdravotnú nezávadnosť?
Známe sú pocity nepohodlia, diskomfortu, bolestí hlavy, pálenia očí, či problémy s dýchacími cestami, sucho v ústach, pocity chladu alebo prílišného tepla, dokonca kožné prejavy. To, že tieto problémy zďaleka nie sú ojedinelé, alebo malicherné, dokazuje ustanovenie Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 1982, ktorá súbor symptómov spojených s dlhším pobytom v budove označuje ako Syndróm chorých budov, resp. SBS (Sick Building Syndrom). Pre neustále pôsobenie nepriaznivých javov v uzavretých budovách dochádza k strate koncentrácie, klesá pracovná výkonnosť, celkovo sa zhoršuje kvalita života a človek je tak vystavený neustálemu stresu, čo môže viesť k závažnejším zdravotným problémom. A kde sa vlastne skrýva chyba budov, ktoré tento syndróm spôsobujú? Moderná architektúra v snahe znížiť náklady na energie začala budovy pevnejšie izolovať a tesniť, čo neprispelo k dostatočnému vetraniu, ďalšími problémami moderných budov sú zvýšená koncentrácia chemických látok z nových materiálov, výpary z používaných lepidiel a náterov, nevhodný výber kobercov, závesov atď.
Čo urobiť pre zdravšie prostredie v budovách?
Riziko zdravotných problémov môžeme výrazne zmierniť pravidelným vetraním, prívodom slnečného svetla a použitím vhodnej čističky vzduchu.